Historický bulvár 9. novembra 2017

09.11.2017

Dnes je to 50 rokov, čo z centra pre kozmické lety vyštartovala raketa Saturn V a tiež je dnes už 50 rokov od pádu múru, ktorý Berlín rozdeľoval celých 28 rokov.

111 metrov vysoká s nosnosťou až 118 ton - dodnes stále neprekonaný rekord.
Reč je o rakete s názvom Saturn V, ktorá takto presne pred 50 rokmi, 9. novembra 1967 po prvý raz štartovala z Centra pre kozmické lety J. F. Kennedyho na Floride. Dodnes tejto rakete patrí povesť jedného z najpôsobivejších technických zázrakov, ktoré ľudský mozog vytvoril. Veď napokon, táto technológia stála v pozadí veľkého amerického úspechu - letu človeka na Mesiac.
 
V štúdiu už vítam Jara Valenta, ktorý nám čo to vysvetlí z kozmických súvislosti tejto udalosti. Jaro prečo je Saturn V. tak dôležitým medzníkom v dejinách cestovania do vesmíru? No predovšetkým pokiaľ hovoríme o veľkosti rakety a objeme materiálu, ktorý bola schopná vyniesť na obežnú dráhu Zeme a neskôr aj mimo nej, dodnes nebola táto technológia celkom prekonaná. Nuž a teda prešlo naozaj veľa času. Saturn V. je dodnes považovaný za najvyššiu a najväčšiu raketu, ktorú skonštruoval americký vývojár a bývalý nacistický pohlavár Wehrner von Braun. Táto 111 metrov vysoká trojstupňová raketa bola skonštruovaná tak, aby dokázala dopraviť na Mesiac pristávací modul s posádkou - to je aj dôvod prečo v tomto prípade hovoríme o takých veľkých objemoch materiálu.

Saturn V. bol teda súčasťou vesmírneho programu Apollo 4 (práve z 9. novembra 1967) až Apollo 17 v roku 1972. A keďže sa od poslednej menovanej 17tky človek na Mesiac ešte nevrátil, stále si držia tak Saturn V. ako aj program Apollo neprekonané prvenstvo. Pripomeniem ešte, že za týmto úspechom stál ešte prezident Kennedy, ktorý pre Spojené štáty vytýčil cieľ - pristáť do konca 60 rokov na Mesiaci a nebál sa investovať obrovské finančné prostriedky do výskumu.
 
Dnes si pripomíname pád múru, ktorý Berlín 28 rokov rozdeľoval.
Samozrejme, 9. november je už tradične spojený s oslavami pádu Berlínskeho múru v roku 1989. Napriek tomu, že komunizmus v tzv. Východnom Nemecku i celom komunistickom bloku vykazoval už dlhší čas známky postupného mocenského úpadku, tak rýchly kolaps, ktorý prišiel práve v druhej polovici roku 1989 nikto nečakal. Postupná erózia autority komunistického režimu v NDR sa začala ešte v lete 89, keď východní Nemci masovo utekali na Západ, cez Československo, Maďarsko a cez otvorené rakúsko-maďarské hranice. Ešte 7. októbra si východonemeckí komunistickí pohlavári na čele s dlhoročným generálnym tajomníkom Erichom Honeckerom pripomínali vo východnom Berlíne na Alexanderplatzi 40 výročie vzniku NDR. A hoci sa jednalo o masové podujatie, bolo už skôr karikatúrou než oslavou a pripomínalo pohreb režimu.
 
Čo sa napokon zmenilo, že tento režim tak rýchlo a tak bezbolestne padol? O všetkom do veľkej mieri rozhodla jedna dezinformácia, ktorú na tlačovej konferencii 9. novembra pred televíznymi kamerami podal jeden z členov politického byra Gunter Schabowski, na ktorej tlmočil rozhodnutie ministerskej rady, že občania NDR budú môcť cestovať do záp. Nemecka bez predchádzajúcich náročných byrokratických náležitostí na všetkých hraničných priechodoch. Na otázku, kedy bude toto rozhodnutie aj realizované, v pomykove, keďže sám na spomínanom stretnutí užšieho straníckeho vedenia nebol, odpovedal, že s okamžitou platnosťou - aj keď to ani zďaleka nebola pravda. Hoci pohraničníci nemali takúto inštrukciu, nedokázali čeliť davom, ktoré sa okamžite vyhrnuli do ulíc, aby sa prešli do Západného Berlína. Po niekoľkých hodinách jednoducho rezignovali a ľudia víťazoslávne preskakovali a búrali múr, ktorý rozdeľoval mesto, rodiny a priateľov 28 rokov. Fotografie a televízne zábery z berlínskych ulíc okamžite obleteli svet a spustili lavínu ďalších udalostí - jednou z nich bol aj náš 17. november.

Rýchle správy

Počasie: Prevažne polooblačno. Teploty -7 až -2 stupne Celzia.

07:59

ZOH 2018:
Veľká gratulácia

Česká snoubordistka Ester Ledecká pózuje na pódiu so zlatou medailou po jej víťazstve v paralelnom obrovskom slalome žien v snoubordingu na ZOH 2018 v Pjongčangu.

Ester Ledecká
Ester Ledecká Foto: TASR/AP
24. februar o 22:00

Na priame rokovanie medzi Ruskom a  Spojenými štátmi o situácii v Severnej Kórei vyzval námestník ruského ministra zahraničných vecí Igor Morgulov. (TASR)

24. februar o 21:40

Slovenské elektrárne vlani vo svojich 31 vodných elektrárňach vyrobili takmer 2163 gigawatthodín (GWh) elektriny, čím mierne prekročili produkciu 2146 GWh z roka 2016. Z prietočných elektrární vlani Slovenské elektrárne dodali 1815 GWh. (TASR)

24. februar o 21:23

R. I. P. :
Spevák Eddy Amoo z britskej soulovej skupiny The Real Thing zomrel vo veku 74 rokov. (TASR)

24. februar o 21:00

Členovia Horskej záchrannej služby pomáhali v sobotu popoludní zranenej 52-ročnej turistke, do ktorej narazil slovenský lyžiar na zjazdovke z Hrebienka do Starého Smokovca. Turistka pri páde na zem utrpela úraz ramena. (TASR)

24. februar o 20:51

Ukrajina kúpi od amerického koncernu General Electric dieselové lokomotívy za 1 miliardu USD (814,60 milióna eur). Ukrajinský prezident Petro Porošenko po podpise dohody v Kyjeve povedal, že je to veľké víťazstvo pre obe krajiny. (TASR)

24. februar o 20:38

Najchladnejšie ráno mali v Liptovskej Tepličke. Teplota tam klesla na -18,2 stupňa Celzia. (SHMÚ)

24. februar o 20:18

Pred hotel Carlton na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí chce Bratislavský okrášľovací spolok osadiť jazdecké súsošie Márie Terézie z bronzu. (TASR)

24. februar o 20:00

ZOH 2018:
Medailovú bilanciu vedú Nóri, Slovensko na 17. mieste. (TASR)

24. februar o 19:50

Turecko ostro kritizovalo plány Spojených štátov presťahovať ich veľvyslanectvo z izraelského Tel Avivu do Jeruzalema už v máji tohto roka a uviedlo, že Washington "trvá na podkopávaní základov mieru". (TASR)

24. februar o 19:21

Vo Vysokých a Nízkych Tatrách zasahoval záchranársky vrtuľník. (TASR)

24. februar o 19:00

Žena upozornila FBI na to, že strelec z floridskej školy "vybuchne". (TASR)

24. februar o 18:38