Historický bulvár 8. augusta 2017

08.08.2017

V dnešnom historickom bulvári si povieme o škandáli Donalda Trumpa, ale aj o dni, kedy v Litve začala nezávislosť naberať reálne kontúry.
Nenechajte si ujsť dnešný historický bulvár.

Zvykne sa niekedy história opakovať? 
Možno takáto otázka by nám mohla prísť na myseľ pri pohľade na súčasnú kauzu okolo minuloročnej prezidentskej volebnej kampane Donalda Trumpa a jej údajného prepojenia na zahraničných ruských poradcov. Pred 43 rokmi musel za podobných okolností rezignovať iný americký prezident - Richard Nixon.  
Samozrejme, je ťažko oba škandály náležite porovnať, keďže o tom súčasnom stále nemáme dostatok informácii a možno ich nemajú ešte ani vyšetrovatelia. V oboch prípadoch však  išlo o volebnú kampaň, kde sa snažil republikánsky kandidát získať o svojom demokratickom súperovi dôležité, pokiaľ možno kompromitujúce informácie. Nuž a pri tom prvom pokuse spred 43 rokov sa to skončilo až rezignáciou prezidenta, ktorý vlastne len predchádzal proces tzv. impeachmentu, teda odvolania či zosadenia prezidenta senátormi amerického kongresu. 

Pripomeniem len, že aférou Watergate býva označovaný škandál okolo nelegálneho vtrhnutia niekoľkých agentov amerických tajných služieb do centrály demokratickej strany, resp. jej volebného štábu. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že títo ľudia boli úzko prepojení na Výbor pre znovuzvolenie Richarda Nixona za prezidenta Spojených štátov. Richard Nixon pomerne dlhý čas odmietal prijať akúkoľvek zodpovednosť za túto aféru. Čo ho napokon prinútilo zmeniť názor?

Bol to predovšetkým nátlak členov jeho vlastnej republikánskej strany, kde postupne ako sa začali rysovať rozmery celej kauzy a Nixon sám sa čoraz viac zamotával do ťažkopádnych vysvetlení, strácal podporu. Jeho vlastní spolustranníci mu preto jasne naznačili, že ak sa chce vyhnúť hanbe zosadenia z úradu, musí pristúpiť k rezignácii osobne. Tak sa aj stalo v televíznom prejave prezidenta práve 8. augusta 1974. 
Dodám, že niečo podobné by si viacerí Američania radi pozreli v televízii aj dnes, keď im niektoré okolnosti Trumpovho škandálu pripomínajú práve tento Nixonov prípad, zvlášť, keď sú teraz doň možno zapletení aj ruskí štátni občania.

8. august však zrejme znamenal významný medzník aj v dejinách jedného malého pobaltského štátu.
A hovoríme konkrétne o Litve. Litovská vláda a Sovietsky zväz, resp. už Ruská federácia v tento deň roku 1992 prijali spoločné porozumenie o odsune vojsk bývalého Sovietskeho zväzu, v tom čase už prevažne ruských vojsk z územia Litvy do konca roku 1993. Tento pobaltský štát tento rok oslavuje už 25 rokov začiatku procesu, ktorý preň znamená faktickú nezávislosť. Koniec-koncov, niečo podobné absolvovalo aj Československo. V prípade Litvy bola však úľava z odsunu sovietskych, resp. ruských vojsk o to väčšia, že ešte v januári roku 1991 sa títo vojaci pokúsili v hlavnom meste Vilnius o štátny prevrat. Ich útok prišiel po tom ako táto krajina vyhlásila samostatnosť a pokúšala sa aj vo svojej zahraničnej politike odpútať od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu. V uliciach Vilniusu vtedy zomrelo 15 civilistov, ktorí bránili napríklad litovskú televíziu aj vlastnými telami.

Nuž a nebol to len rok 1991 a táto udalosť, ale predovšetkým už samotná historická skúsenosť násilného pričlenenia Litvy po pakte Ribbentrop-Molotov a Stalinovej invázii do Pobaltia v roku 1940. To všetko dodnes vyvoláva v Litovcoch nepríjemné spomienky na dlhé roky okupácie. O to viac si dnes v Litve svoju nezávislosť vážia a treba povedať, že aj v kontexte súčasnej ruskej vojenskej hrozby v priestore Baltského mora, o ktorej sa aj v NATO hovorí čoraz viac. No a do tretice zostaneme opäť v 20. storočí. 50 rokov dnes oslavuje inštitúcia s názvom Združenie národov juhovýchodnej Ázie. Teda môžeme povedať, že obdoba Európskej únie v juhovýchodnej Ázii alebo aké sú vlastne ambície tohto združenia?

No v každom prípade sú to obchodné ambície, ale v ich pozadí sú aj bezpečnostné či lepšie povedané geopolitické motivácie Združenie bolo založené 8. augusta 1967 v thajskom Bangkoku a dnes má 10 členov - všetko sú to krajiny spomínanej juhovýchodnej Ázie ako Thajsko, Kambodža, Vietnam, Malajzia, Indonézia a ďalšie. Dôvod nám bude azda jasnejší pri pohľade na mapu sveta - zo severnej a západnej strany s týmto takpovediac obchodno-záujmovým paktom krajín susedia takí svetoví hráči ako Čína a India. Podstatne menšie krajiny v ich blízkom dosahu sa tak vlastne už 50 rokov združujú, aby dokázali spoločne lepšie hájiť svoje vlastné záujmy. Dnes je táto organizácia medzinárodne rešpektovaným partnerom a to aj pre Európsku úniu.