Historický bulvár 4. augusta 2017

04.08.2017

Dnešný historický bulvár sa niesol v znamení I. svetovej vojny a tiež denníku Anny Frankovej, ktorá sa dva roky ukrývala v jednom z amsterdamských domov počas II. svetovej vojny.

Prenesieme sa do roku 1918, keď zákopoch I. svetovej vojny na západnom fronte ešte stále zomierajú tisícky vojakov.
Jedným z tých, ktorí vojnu prežijú je aj desiatnik Adolf Hitler, mladík s rakúskymi koreňmi bojujúci v nemeckej armáde. 4. augusta 1918 mu bolo udelené vysoké vojenské vyznamenanie - Železný kríž I. triedy za statočnosť. Nebolo by na tom nič výnimočné či nezvyčajné, nebyť faktu, že toto vyznamenanie dostal práve na odporúčanie svojho veliteľa Huga Gutmanna, nemeckého dôstojníka židovského pôvodu. Ten sa za Hitlera prihováral u svojich nadriadených.

Dodám, že práve na tento Železný kríž bol Hitler po celý život nesmierne hrdý a s obľubou ho nosil už aj ako vodca nacistickej strany a neskôr i ako vodca Tretej ríše. To, že ho dostal vlastne aj zásluhou Žida, sa verejnosť, samozrejme, nikdy nesmela dozvedieť. 
Hitler bol pred vojnou vlastne iba skrachovaný umelec, ktorý sa niekoľkokrát pokúšal začať s kariérou maliara, no nikdy sa neuchytil. Väčšinu času sa tak pohyboval ako bezprizorný človek medzi viedenskou a mníchovskou chudobou. Vojna mu takpovediac  prišla vhod. Vyznamenal sa v nej ako poštový kuriér, ktorý do jednotlivých zákopov doručoval vojakom veliteľské rozkazy. Svoju úlohu vykonával takmer až fanaticky a často len zázrakom prežil. Povšimol si ho práve Hugo Gutmann, ktorý v nemeckej armáde na západnom fronte slúžil ako leutnant, teda podporučík od roku 1915 a ako sme už spomínali, navrhol jeho vyznamenanie. 

Hitler čoskoro nato skončil po jednom z plynových útokov vo vojenskom lazarete a koniec vojny ho zastihol práve tu. Po vojne však i naďalej mohol chvíľu pôsobiť vo vojenských štruktúrach, možno aj práve vďaka svojmu vyznamenaniu. Hugo Gutmann po vojne žil ako väčšina Nemcov,  založil si rodinu a živil sa ako predajca kancelárskeho nábytku v Norimbergu. V armáde zostal len ako záložný dôstojník, dokonca mu bola v 30. rokoch na istý čas priznaná a vyplácaná vojenská penzia. Medzitým sa ale dostala k moci Hitlerova nacistická strana a v roku 1935 presadila norimberské rasové zákony. Gutmann ako Žid prišiel o penziu, o prácu a živnosť a nakoniec ho v roku 1938 zatklo Gestapo. Zrejme by nakoniec skončil v niektorom z koncentračných táborov ako väčšina Židov, v roku 1939 však náhle dostal povolenie aj s rodinou vycestovať. Pochopiteľne túto príležitosť ihneď využil a napokon dožil ako imigrant v Spojených štátoch.  Zomrel v americkom San Diegu až v roku 1962.  Hitler medzi tým zničil takmer celú Európu a nechal vyhladiť 6 miliónov Židov. Vlastne až do posledných dní ho prenasledovala nenávisť k Židom, hoci paradoxne práve jeden z nich stál za vari jediným skutočným uznaním, ktoré sa mu v mladosti dostalo. 

Práve 4. augusta 1944 znamenal definitívny koniec v denníku Anny Frankovej, ktorý si písala po dobu dvoch rokov núteného pobytu v úkryte v jednom z amsterdamských domov.
Rodina Frankovcov už raz pred Hitlerom ušla, hneď po tom ako sa jeho strana v roku 1933 dostala v Nemecku k moci. Vo svojej starej vlasti preto nechali aj svoj majetok a v začali v Holandsku aj s pomocou známych od znova. V roku 1940 však prišli Nacisti aj sem, a keď sa začali odsuny, celá rodina sa začala ukrývať v tajných pivničných priestorov bývalých kancelárii. 

Anna Franková dostala svoj denník ako 13 ročná a prvý zápis sa v ňom objavil 12. júna 1942. Po dva roky vlastne dokumentovala monotónny život v ukryte, dramatické udalosti v meste i pomoc, ktorá sa im dostávala od priateľov. Posledný zápis je z 1. augusta 1944, už o tri dni nato ich našla jedna vojenská hliadka, ktorá kontrolovala dom na Prisengracht 263. 

Frankovcov tak ako mnohých ďalších Židov deportovali do koncentračného tábora  Auschwitz-Birkenau, odkiaľ sa už nevrátili. Denník však zostal ja po nešťastnej razii v ukryte a neskôr sa stal bestsellerom, jednou z najpredávanejších kníh, dokumentujúcu šialenstvo holokaustu z pohľadu sotva 15 ročného dievčaťa.