Historický bulvár 14. júla 2017

14.07.2017

Dnes si v historickom bulvári pripomenieme výročie dobitia Bastily, ale aj rok 1683 kedy Viedeň začala obiehať mohutná 200-tisícová armáda osmanského veľkovezíra Kara Mustafu. Dnešný deň mal význam aj v roku1809 kedy Bratislavu napadli Napoleonské vojská.
Nenechajte si ujsť dnešný historický bulvár.

V kalendári nám dnes svieti 14. júl, dátum, ktorý sa už 228 rokov spája s jediným slovným spojením „Dobytie Bastily“.
Bastila bola kráľovská pevnosť a väznica zároveň, ktorá sa najmä v posledných rokoch tzv. ancién regime (teda za starého režimu francúzskych kráľov) stala symbolom neslobody a útlaku. Končili tu politickí väzni, ktorí sa nevyberavým spôsobom vyjadrovali na adresu kráľa Ľudovíta XVI. či jeho dvora. V každom prípade nešlo iba o túto pevnosť a o pár väzňov, ktorí sa v nej v tom čase nachádzali.

Tých dôvodov a okolností, ktoré doviedli ľudí pred Bastilu, bolo samozrejme, príliš veľa, aby sme ich stihli všetky  vymenovať, spomeniem preto len tie najdôležitejšie. Francúzsko stálo v roku 1789 na prahu štátneho bankrotu, svoje obrovské zadlženie a zároveň vysoké náklady na chod štátneho aparátu nevedelo udržať inak než neustálym zvyšovaním daní a zaťažovaním beztak dosť zbedačeného obyvateľstva. V roku 1788 sa k tomu pridala aj katastrofálna neúroda, radoví Francúzi  tak boli dlhodobo vystavení hladu a nedostatku. Privilégia šľachty a kléru preto pôsobili ako výsmech zdravému rozumu a svoju rolu celkom iste zohrali aj po celé roky hlásané myšlienky osvietencov, ktorí volali po radikálnejších spoločenských zmenách. Poslednou kvapkou bolo odvolanie obľúbeného ministra financií Jacquesa Neckera, ktorý sa snažil o reformu štátnej správy a odmietal ďalej zvyšovať dane. Reakcia ľudu bola tak vlastne erupciou hnevu a dlhodobej frustrácie z vtedajších pomerov a Bastila sa stala ich symbolom a prvým objektom.

Bol aj začiatok násilia, ktoré v ďalších rokoch strhlo Francúzsko do šialenstva revolúcie. 14. júla 1789 sa asi 900 miestnych obyvateľov (zväčša obchodníkov, remeselníkov či mešťanov) spolu s niekoľkými vzbúrenými vojakmi a príšlušníkmi tzv. občianskych milícií vydali pred Bastilu a začali ju obliehať. Cestou prepadli vojenské sklady a zadovážili si tak aj potrebnú výzbroj. Bastilu v tom čase bránilo iba 80 invalidov a 30 vojakov švajčiarskej gardy). Nič však nenasvedčovalo tomu, že by mohla Pevnosť padnúť. Pod jej bránami zahynulo až 160 útočníkov ale prevážil názor obrancov, ktorí napriek rozkazom svojho veliteľa odmietali ďalej strieľať do ľudí. Brány preto otvorili a vo veľkom ošiali radosti a zúrivosti sa dokonca spočiatku zabudlo aj na väzňov, o ktorých sa vlastne zvádzal boj. Zlosť národa si odniesol veliteľ pevnosti, ktorý bol okamžite zlinčovaný a ako spomína jeden zo svedkov udalostí: „Čoskoro bolo vidieť krvavú hlavu veliteľa Bastily. Pri tomto pohľade im tiekli z očí slzy radosti.“


Tento deň či sviatok by sme mali skôr vnímať v jeho symbolickej rovine, pretože ak sa pozrieme na samotný 14. júl i celé obdobie revolúcie, sprevádzalo ju obrovské násilie a zo zmätku nasledujúcich rokov nakoniec vyšiel ako víťaz Napoleon. No ešte krátko po týchto udalostiach v Paríži prijalo 26. augusta toho istého roku Ústavodarné zhromaždenie slávnu Deklaráciu práv človeka a občana. Zásady slobody a rovnosti všetkých ľudí, ktoré by sme v nej našli, to sú vlastne tie pravé dôvody dnešného sviatku. Možno by sa preto pre oslavy viac hodili na 26. august, nuž ale musíš uznať aj sám, že „Dobytie Bastily“ znie rozhodne revolučnejšie. 

V rovnaký deň roku 1683  začala obliehať Viedeň mohutná 200-tisícová armáda osmanského veľkovezíra Kara Mustafu. 
Bojovalo sa celé leto a pod bránami Viedne sa rozhodovalo o osude minimálne strednej Európy. Ako však vieme, bitka sa skončila veľkým víťazstvom kresťanskej koalície a vyznamenal sa predovšetkým poľský kráľ Ján III. Sobieski.

Svoj 14. júl si prežila aj Bratislava.
V tento revolučný deň ju dobyli práve francúzske Napoleonove vojská. Stalo sa tak v roku 1809 v rámci širšej vojenskej kampane proti rakúskemu cisárstvu. V meste vtedy po ťažkom ostreľovaní zhorelo 125 domov a napokon doň vtiahlo až 15 tisíc francúzskych vojakov. Veľká časť z nich sa v meste zdržala na dlhšiu dobu a na Bratislavskom hrade stacionovala aj francúzska vojenská posádka, až do roku 1811, kedy vďaka jej nepozornosti budova vyhorela. Nuž a keď sme už pri ostreľovaní i delostrelectvo si dnes pripomína významný deň či skôr svojho významného konštruktéra.  
14. júla 1887 zomrel priemyselník a vynálezca, nazývaný tiež aj ako „kráľ kanónov“ Alfred Krupp. Na sklonku života to bol už vážený občan Nemeckého cisárstva, ktorý sa zaslúžil aj o jeho veľké víťazstvá, ako inak, dodávkou vo tej dobe jedných z najkvalitnejších zbraní.

Napokon značka Krupp sa stala prakticky synonymom pre nemecký zbrojársky priemysel. Svoj úspech pritom Alfred Krupp založil na svojom tvrdohlavo presadzovanom presvedčení, že najúčinnejšie kanóny je potrebne odlievať z ocele. Bolo to ešte v čase, keď sa pruská armáda spoliehala vo svojej delostreleckej výzbroji na bronzové zliatiny. Práve Kruppove delá napokon významne prispeli k pruskému víťazstvo vo vojne s Francúzskom v rokoch 1870 - 71. Pred Alfredom Kruppom i pred jeho potomkami sa tak otvorila dlhá a úspešná cesta bohatého rodinného klanu, vo svojej dobe vari najvýznamnejších obchodníkov so zbraňami na svete. Technologickú vyspelosť závodov Krupp napokon s obľubou využívala aj nacistická Tretia ríša.

Rýchle správy

Prieskum: Dve tretiny Nemcov ľutujú zlyhanie sondážnych koaličných rokovaní. Čierno-žlto-zelenú koalíciu by podľa náhodne vybraných oprávnených voličov chcelo 64 % opýtaných, naopak 21 % respondentov privítalo krach sondážnych rozhovorov. (ZDF)

18:05

Obrovský betónový hákový kríž objavili stavbári v nemeckom Hamburgu pri prácach na športovom ihrisku. Nacistický symbol s rozmermi 4 x 4 metre slúžil ako základ pre pamätník, ktorý strhli pred desiatkami rokov. Keďže je na prevoz priťažká, úrady ju plánujú rozbiť zbíjačkami. (TASR, foto: AP)

a
17:51

V Thajsku zatkli piatich hráčov a dvoch rozhodcov pre podozrenie z ovplyvňovania duelov. Podľa polície za ovplyvňovanie výsledkov mali zinkasovať do 200.000 thajských bahtov (cca 5180 eur). (TASR)

17:38

Tri firmy chcú na Slovensku preinvestovať spolu 48 miliónov eur. V Topoľčanoch, pri Novom Meste nad Váhom a v Považskej Bystrici by malo vzniknúť 347 nových pracovných miest. (SITA)

17:24

Mugabe rezignoval, oznámil to predseda zimbabwianskeho parlamentu. Učinil tak v deň, keď poslanci zahájili proces jeho odvolania. (Reuters, idnes.cz)

17:17

Vlani na vysokých školách na Slovensku študovalo 147.680 študentov, pričom medziročne je ich o 10.979 menej. Takmer sedempercentný úbytok zapríčinil demografický pokles populácie maturantov. (TASR)

17:11

Vlani nastúpilo na vysoké školy v Spojených štátoch amerických najviac zahraničných študentov za posledné desaťročie, tento rok sa však prílev študentov spoza hraníc spomalil. Podľa expertov je príčinou okrem iného aj sociálna a politická neistota v tejto krajine. (TASR)

16:58

Zeman na schôdzke s Putinom uviedol, že "v jeden prekrásny deň so sankciami treba skoncovať". EÚ uvalila na Rusko v roku 2014 súbor sankcií voči fyzickým i právnickým osobám po tom, ako Rusko pripojilo Krymský polostrov k svojmu územiu. (TASR)

16:45

Štátna veterinárna a potravinová správa postupovala pri skúmaní dvojakej kvality potravinárskych výrobkov vysoko profesionálne a nezávisle. Uviedol to ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš v reakcii na vyjadrenia tímlíderky opozičnej SaS pre pôdohospodárstvo Jarmily Halgašovej.

16:33

Obvinený exminister Pavol R. krátko pred 16.00 h opustil Ústav na výkon väzby v Bratislave. Prítomným novinárom povedal, že všetky obvinenia voči jeho osobe sú klamstvá. (TASR)

16:20

Najmenej 15 ľudí zahynulo a ďalších minimálne 40 osôb utrpelo zranenia pri výbuchu nálože umiestnenej v aute, ku ktorému došlo v meste Túz Chúrmátú na severe Iraku. (TASR)

16:10

Európska komisia privítala, že sa podarilo dosiahnuť dohodu o premiestnení Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA). Ide o prvý dôsledok brexitu.

15:58