Historický bulvár 11. augusta 2017

11.08.2017

Dnes si v historickom bulvári povieme o Vasiľovi Biľakovi a tiež o významnom vojakovi, uhorskom gubernátorovi Jánovi Huňadym.
Nenechajte si ujsť dnešný historický bulvár.

„Poučenie z krízového vývoja“, „internacionálna pomoc bratských krajín“ a predovšetkým pozývací list z roku 1968.
Týchto niekoľko hesiel Vám už možno veľa napovie a asi tušíte o kom dnes bude reč. Jeden z najznámejších predstaviteľov normalizácie a zástanca invázie vojsk Varšavskej  zmluvy v auguste 1968 do Československa Vasiľ Biľak by sa dnes dožil sto rokov. A ani toto výročie dnes nezostane zrejme bez povšimnutia širšej verejnosti. 

Celkom nepochybne sa nachádzal najmä v rokoch 1968 - 1989 na špičke KSČ - bol členom jej Ústredného výboru, bol, samozrejme, poslancom Federálneho zhromaždenia a stúpencom konzervatívneho krídla brežnevovského typu v komunistickej strane. Narodil sa na slovensko-poľskom pohraničí v obci Krajná Bystrá, ktorá sa v poslednom období „preslávila“ pomníkom tomuto svojmu rodákovi. Ten je vlastne už pravidelne terčom protestov, rozhorčenia a aj poškodzovania.

Za prvej republiky sa vyučil v Čechách za krajčíra a už v mladom veku sa angažoval v komunistických odboroch. Neskôr o ňom kolovala anekdota, podľa ktorej mala byť k jeho výučnému listu pripojená aj informácia „na saka nepouštet“. Vasiľ Biľak pôsobil v straníckej politike KSČ už od 50. rokov a postupne sa vypracoval medzi jej čelných predstaviteľov. Vyfarbil sa najmä v kľúčovom roku 1968, keď spolu ešte s ďalšími štyrmi komunistami adresoval sovietskemu vedeniu, konkrétne Leonidovi Brežnevovi tzv. pozývací list, v ktorom upozorňovali na „kontrarevolúciu“ v Československu, pričom mal na mysli politiku Pražskej jari a liberalizácie pomerov v krajine pod vedením ľudí, zoskupených okolo Alexandra Dubčeka. Bratská pomoc sa, samozrejme, čoskoro dostavila v noci z 20. na 21 augusta 1968 v podobe polmiliónovej inváznej armády. Vasiľ Biľak sa od vtedy už prakticky po celý život nezbavil povesti vlastizradcu.

Dožil sa úctyhodného veku 96 rokov a zomrel len nedávno. Existovala za tie roky od pádu komunizmu vôbec snaha vyvodiť voči nemu nejakú aj trestnoprávnu zodpovednosť? No hoci sa trestné stíhanie voči nemu aj skutočne začalo ešte v roku 1991 a tento vyšetrovací proces sa ťahal dlhé roky, k žiadnemu odsúdeniu či potrestaniu nedošlo. Celá vec sa vlastne nedostala ani na súd, keď ten iba vrátil vec na ďalšie prešetrovanie. Vasiľ Biľak tak ďalej žil v bratislavskej vile na Timravinej ulici pod Slavínom a zromrel len nedávno, vo februári roku 2014. Dodám, že ani za zločiny komunizmu či za napomáhanie invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 nebol odsúdený dodnes nikto.

Vrátime sa ale až do roku 1456, keď krátko po slávnej víťaznej bitke o Belehrad zomrel 11. augusta toho istého roku v mestečku Zemune (v dnešnom Srbsku) uhorský gubernátor a významný vojak Ján Huňady.
Preslávil sa predovšetkým z protitureckých vojen, keď po dlhé obdobie bránil južnú uhorskú hranicu pred osmanskou hrozbou. Najznámejšou sa stala práve už spomínaná bitka pri Belehrade, ktorá vlastne odvrátila katastrofu, ktorá prišla o viac ako polstoročie neskôr v bitke pri Moháči.
Ján Huňady bol okrem toho významný uhorský magnát, ktorého rod pochádzal pravdepodobne niekde z oblastí Valašska, ale vyznamenal sa vojenskými schopnosťami ešte v službách uhorského kráľa Žigmudna Luxembruského. Rovnako aj Ján Huňady postupne rozširoval svoju moc, majetky a hrady. Dodnes svojou krásou priťahuje turistov sídlo rodu - hrad Hunedora v Transylvánii. Za jeho najväčší úspech ale môžeme pokladať jeho druhorodeného syna Mateja, ktorý sa stal pár rokov po jeho smrti uhorským kráľom a zaradil sa medzi našich najvýznamnejších panovníkov.