Historický bulvár 10. októbra 2017

10.10.2017

Dnes sme si pripomenuli rok 732 kedy sa v meste Poitiers, v dnešnom Francúzsku stretli dve veľké armády, každá však z iného sveta.

10. októbra roku 732 sa neďaleko v meste Poitiers, v dnešnom Francúzsku stretli dve veľké armády, každá prichádzala z iného sveta.
Kým ťažko vyzbrojení franskí vojaci zastupovali kresťanský Západ, početnú arabskú ľahkú jazdu priviedla až sem „svätá vojna“ v mene islamu. Strhla sa tak bitka, ktorá v mnohom rozhodla o osude Európy na stáročia dopredu. V mnohých smeroch určite áno, aj keď, pochopiteľne ani toto zjednodušovanie nie je celkom správne a presné. V prípade oboch armád, ktoré sa proti sebe postavili na poliach neďaleko francúzskej rieky Loiry, v blízkosti miest Poitiers a Tours, môžeme hovoriť predovšetkým o náboženskom, nielen mocenskom motíve. Vlastne oba sú nerozlučne prepletené.

Pre jedných aj druhých to bola vojna proti neveriacim, kým arabskí a berberskí vojaci sa na čele s andalúzskym vládcom Abdarrahmánom bili za odkaz proroka Mohameda, Frankovia a Burgunďania sa postavili na odpor a obranu kresťanskej viery. O bitke samotnej toho veľa nevieme, existuje len niekoľko záznamov stredovekých kronikárov, ktorí zhodne informujú o veľkom víťazstva Frankov, ich majordóma a veliteľa kresťanských vojsk Karola Martela chvália za jeho udatnosť. Veď ako sa napokon spomína vo Fredegarovej kronike: „S Kristovou pomocou dobyl (Karol Martel) ich stany, tvrdo ich prenasledoval v boji, aby ich celkom rozdrvil porážkou a keď Abdarrahmán zahynul v boji, rozbil ich armádu, rozprášil ich ako strnisko náporom svojho útoku a z moci Kristovej úplne zničil.“
 
Nuž, keď sa pozriem na mapu, miesto bitky sa nachádzalo vlastne už v srdci súčasného Francúzska. Ako ďaleko sa arabské vojská v tomto období dostali a ako ich vnímala stredoveká Európa? Táto udalosť prišla v období, keď aj kresťanský východ, konkrétne Byzantská ríša čelila arabskej invázií a dokonca i najväčšie mesto európskeho stredoveku - Konštantínopol - musel v roku 718 odolať obliehaniu. Ešte skôr celým Blízkym východom a severnou Afrikou prešla vlna arabskej expanzie, ktorú započal vlastne už prorok Mohamed (Muhammad) ešte za svojho života a za vlády dynastie Ummajovcov dosiahla vrchol. Prešlo len sto rokov od Mohamedovej smrti v roku 632, arabské vojská ovládli celý Pyrenejský polostrov, prekonali aj pyrenejský horský masív a stáli uprostred Európy. Zdalo sa, že posvätným slovám prorokovým sa ani tento raz nič nepostaví do cesty. Nestalo sa tak.
 
Na druhej strane práve pocit ohrozenia napomohol procesom zjednocovania vo vtedajšej západnej Európe. Práve zo strachu z bezprostrednej hrozby sa ku Karolovi Martelovi napokon pridal aj jeho dlhoročný nepriateľ, akvitánsky vojvoda Odo a mnohí ďalší. Keď Karol o necelých 9 rokov neskôr zomrel, zanechal po sebe pomerne dobre konsolidovanú ríšu - jedným z dedičov sa stal iný Karol a jeho vnuk, známy pod prívlastkom Veľký. To už mal latinský Západ silu nielen sa brániť ale aj sa smelo rozširovať.
 
Čo vlastne vieme o samotnej bitke a čo napokon rozhodlo o jej výsledku? A možno jedna provokatívna otázka, ako by vyzerala Európa ak by Karol Martel v roku 732 neuspel?
Na otázku „ak by“ sa, žiaľ,  v histórii nedá zodpovedne odpovedať. Historici sa ale spoločne zhodujú na tom, že bitka pri Poitiers bola jedna z kľúčových udalostí dejín starého kontinentu. Či by sa aj do nášho prostredia v 9. storočí či neskôr namiesto kresťanstva šíril povedzme islam, je, samozrejme, už čistá špekulácia. Na druhej strane s arabskými výbojmi sa do vtedajšej Európy šírila aj vzdelanosť, technické znalosti a v sprostredkovanej miere aj diela antických filozofov.
V každom prípade to ale 10. októbra 732 na poliach neďaleko Poitiers nebola žiadna selanka či kultúrna výmena, ale poriadne rinčanie zbraní. Ani historici o bitke veľa detailov nevedia, ale niektoré pokusy o jej rekonštrukciu naznačujú, že rozhodnúť mohol úder ťažkej franskej jazdy, zloženej z najudatnejších šľachticov, predkov či priekopníkov budúceho rytierstva. 

Rýchle správy

Synovia zavraždenej Daphne Caruanovej Galiziovej žiadajú demisiu maltského premiéra Muscata za údajné "zlyhanie pri dodržiavaní základných slobôd". Túto výzvu vo štvrtok na sociálnej sieti zverejnili novinárkini traja synovia: Matthew, Andrew a Paul. Na demisiu vyzvali aj policajného komisára a generálneho prokurátora. (AFP)

14:37

Dvojnásobná olympijská šampiónka vo vodnom slalome Hilgertová ukončila profikariéru. Na konci októbra jej skončí pracovný pomer v pražskej Dukle a ďalej chce súťažiť už iba na amatérskej úrovni. (TASR)
 

14:19

Nikto v Európe nebude akceptovať nezávislé Katalánsko, vyhlásil šéf Europarlamentu Tajani. Zopakoval aj názor predstaviteľov EÚ, že súčasný spor Madridu s Barcelonou je španielsky a nie úniový. (ČTK)

14:10

R. I. P.:
Vo veku 69 rokov zomrel v stredu 18. októbra maliar Marián Žilík. Je autorom pamätníka Milénia – Proglas, ktorý je pred vstupom do areálu Nitrianskeho hradu a predstavuje text evanjelia, ktoré priniesli sv. Cyril a Metod.

14:00

Nevhodné praktiky na rodičkách v nemocniciach nie sú na Slovensku žiadnou výnimkou. Tvrdia to aktivistky. Štát by sa mal podľa nich touto témou vážne zaoberať.

13:46

Turecko pohrozilo uzavretím hraníc s Kurdistanom. Ide o ďalšie odvetné opatrenie tureckej vlády za septembrové nezáväzné referendum o nezávislosti Kurdistanu.

13:00

Poisťovňa VšZP spustila mobilnú aplikáciu, ponúka preukaz poistenca do mobilu. Okrem toho tam môžu mať aj SOS kartu prvej pomoci či informácie o svojich liekoch a zdravotníckych pomôckach.

12:55

R. I. P.:
Vo veku 100 rokov zomrela francúzska herečka a šansoniérka Danielle Darrieuxová. Jej kariéra patrí medzi najdlhšie vo filmovej branži. Jemná plavovláska so zelenými očami bola hviezdou už v 30. rokoch. Darrieuxová natáčala ešte v roku 2009. (ČTK, foto: TASR/AP)

Na archívnej snímke z 27.decembra 1959 francúzska herečka a speváčka Danielle Darrieux drží zlatú platnú v štúdiách v Paríži Saint-Maurice.
Na archívnej snímke z 27.decembra 1959 francúzska herečka a speváčka Danielle Darrieux drží zlatú platnú v štúdiách v Paríži Saint-Maurice.
12:43

Taliban zabil pri útoku na základňu 43 afganských vojakov. O život prišlo tiež minimálne deväť členov islamistického hnutia. Povstalci zahájili útok  stredu neskoro večer dvoma samovražednými atentátmi, pri ktorých sa ozbrojenci odpálili v automobiloch plných výbušnín. Potom sa rozpútali boje, ktoré trvali niekoľko hodín. (ČTK)

12:34

Peter Cehlárik mieri do NHL, Boston ho povolal z farmy. Už vo štvrtok Boston nastúpi doma proti Vancouveru, do duelu môže zasiahnuť aj Cehlárik. Ten sa v lete zotavoval po májovej operácii ramena, s prvým tímom sa síce v septembri pripravoval, ale s kontaktnými tréningmi začal len pred pár dňami a neodohral ani jeden prípravný duel. (SITA)

12:25

Polícia nenašla na bratislavských súdoch výbušninu, začala trestné stíhanie. (TASR)

Na snímke uzatvorená budova Okresného súdu Bratislava V. potom, ako anonym nahlásil bombu v budovách bratislavských súdov. Polícia vykonáva všetky potrebné opatrenia. V Bratislave 19. októbra 2017.
Na snímke uzatvorená budova Okresného súdu Bratislava V. potom, ako anonym nahlásil bombu v budovách bratislavských súdov. Polícia vykonáva všetky potrebné opatrenia. V Bratislave 19. októbra 2017.
12:16